Tempat menarik
Serényiho cisterna
1 orang tempatan mengesyorkan
Tip daripada penduduk tempatan
Peter
November 27, 2021
Plešivecká planina je ako ementál. Hlboké diery v zemi sú úplne všade, niektoré označené, iné nie. Na jednom kilometri štvorcovom je priemerne 10 až 15 závrtov, celkovo ich tu napočítali 800. Na niečo vyše 50 kilometroch štvorcových je vyše 200 jaskýň a priepastí. Najvýznamnejšou priepasťou je 101 metrov hlboká Zvonivá jama. V jej podzemí je obrovský dóm a veľký stalagnit, 26-metrový stĺp strachu. Vo východnej časti planiny leží 123 metrov hlboká Diviačia priepasť, ktorú tvorí deväť navzájom prepojených dómov. Aby to nebolo také jednoduché, plešivecká planina má dve poschodia. Biarec predstavuje vyšší zarovnaný rozľahlý povrch planiny v jej severnej časti. Je to akási planina na planine. Krovinaté riedke lesy sa striedajú so stepnými lúkami a bývalými pastvinami. Najviac bola v minulosti odlesnená severná časť a južné strmé svahy. Zdroje vody na planine sú veľmi chudobné a často nestačia ani pre zver. Je tu päť vyvieračiek, no všetky vyrážajú na povrch na bočných svahoch, nie priamo na planine. Dažďovú vodu zase pohltia doliny a priehlbiny. A keďže miestne lúky kedysi slúžili na pasenie oviec, koní a dobytka, bolo potrebné vyriešiť problém s nedostatkom vody. Odpoveďou bolo jedinečné technické dielo. Serényiho cisterna z roku 1913 sa nachádza na modrej turistickej značke pri Veľkom vrchu a postavili ju aj ako dôsledok dlhodobého sucha na začiatku 20. storočia. S myšlienkou vybudovať napájacie zariadenie prišiel János Dusza, ktorý sa po tridsiatich rokoch vrátil do Plešivca ako farár. Upútal ho stav dobytka, ktorý bol neporovnateľne nižší, než predtým. Prvú myšlienku tlačiť vodu čerpadlami z prameňa na úpätí zavrhli pre vysoké náklady. Nakoniec bola výsledkom betónová okrúhla stavba s menom po vtedajšom ministrovi poľnohospodárstva Rakúsko-Uhorska Vojtechovi Serényim. Projekt vypracoval kráľovský priemyselný radca Károly Rozsnai. Cisterna mala byť pôvodne z vápenca, no vzhľadom na jeho zlé vlastnosti v spojení s vodou sa architekt rozhodol radšej pre betón. Stavba stála 37-tisíc korún. Myšlienka cisterny nebola nová, už dávno predtým sa používala táto metóda na zachytávanie dažďovej vody a napríklad v oblasti Bosny či Dalmácie sa tak deje dodnes. Cisterna nad Plešivcom má úctyhodné rozmery – priemer 16 a hĺbku štyri metre. Bola schopná zadržať 960-tisíc litrov vody. Postavili ju vo vhodnom teréne, ktorý má tvar lievika. Zrejme išlo o vznikajúci alebo zanikajúci závrt. Počas dažďov tu zbiehala voda z plochy 290 hektárov do jedného bodu, a práve v ňom vybudovali cisternu. Vodu zachytávala aj strecha veľkej koniarne, ktorú v rovnakom čase postavili na okraji lúky. Koniareň tu bohužiaľ už nenájdete a kedysi oplotená zberná plocha v súčasnosti taktiež mizne v trávniku. Jamu pre cisternu vytvorili výbušninou astralit. Nádrž omietli najkvalitnejším portlandským cementom, ktorý za použitia železa a skla na hladko vyleštili. Betonárskeho odborníka najali zo zahraničia. V strede bola cisterna predelená stenou na dve polovice, aby sa pri čistení nemusel vyprázdniť celý jej objem. V čase dažďov voda stekala do zbernej cisterny a ďalej slúžila na napájanie zvierat. Stekanie zabezpečovalo 14 rovnomerne rozložených otvorov, cez ktoré voda prechádzala k 20 metrov dlhému a 60 cm hrubému filtru z drveného kameňa. Lapač kalu z drveného sivého vápenca okrem toho stvrdil mäkkú dažďovú vodu. Ochucovali ju aj malým množstvom soli, ktorá vodu zároveň konzervovala. Spevňovacie oceľové nosníky naprieč cisternou zmizli niekedy v roku 2007. Slúžili aj na prípadné zakrytie celého povrchu doskami, čo malo zabrániť v lete odparovania a v zime zamŕzaniu. Či sa tak aj niekedy stalo, nie je jasné. Keď sa cisterna na jar naplnila, vydržala celé leto, aj keď niekoľko týždňov nepršalo. Na čerpanie vody slúžili dve vahadlá a prebytočná voda stekala do dvoch menších nádrží poniže. Podľa záznamov z čias prvej republiky sa na plešiveckej planine (v roku 1935) páslo päťsto kusov hovädzieho dobytka, asi tisíc oviec a sto koní. Slovenský kras vyhlásili za národný park 13. februára 2002, čo znamenalo zákaz pasenia. Odvtedy cisterna upadá. Lúky začali zarastať, pôda už nebola viac udupaná a do cisterny steká menej vody. Vodný stĺpec napriek tomu takmer stále dosahuje aspoň meter. O unikátnosti riešenia svedčí aj fakt, že už v roku 1915 sa uskutočnila v Berlíne prednáška o cisterne spojená s premietaním fotografií. Tie vyšli aj v dobovom časopise. Pôvodne sa plánovali až tri cisterny, ale vojna tento zámer prekazila. Na mieste sa nachádzala pamätná tabuľa, ktorá ďakovala grófovi Vojtechovi Serényimu a poslancovi národnej rady Gézovi Kubínymu. V 70. rokoch ho vandali zničili. Serényiho cisterna je jediná svojho druhu na Slovensku, no nie je pamiatkovo chránená. Poškodené steny naposledy opravili v roku 1995. Históriu dnes pripomína už len veľký nápis a označenie roku vytesaného do betónu. Cisterna prežila Rakúsko-Uhorsko, vznik ČSR, obe svetové vojny, povojnový totalitný režim, ale súčasnosť jej už nepraje.
Plešivecká planina je ako ementál. Hlboké diery v zemi sú úplne všade, niektoré označené, iné nie. Na jednom kilometri štvorcovom je priemerne 10 až 15 závrtov, celkovo ich tu napočítali 800. Na niečo vyše 50 kilometroch štvorcových je vyše 200 jaskýň a priepastí. Najvýznamnejšou priepasťou je 101 m…
Lokasi
Plešivec, Košice Region