Tempat ibadah
Pavlínsky kláštor Gombasek-Podzávoz
1 orang tempatan mengesyorkan
Tip daripada penduduk tempatan
Kláštor založil Ladislav Bebek zo Štítnika zrejme krátko pred rokom 1371 pre paulínov, ktorí dostali do majetku aj susedné obce Slavec a Vidovú. Ako zakladateľ kláštora pripadá do úvahy aj Juraj Bebek, na základe nápisu na jeho náhrobku v kostole v Hrhove, že v roku 1371 založil pavlínsky kláštor Panny Márie, ale nie je známe, či sa jednalo práve o spomínaný kláštor. V tejto dobe sa ešte Gombasek spomínal pod starším názvom Podzávoz (odvodený od vrchu Závoz, ktorý sa spomína už v roku 1243). Kláštor s kostolom stál na dôležitej ceste a v priebehu 15. storočia značne prosperoval. Hoci v 16. storočí bol kláštor opevnený, Gemerom sa šírila reformácia a ohrozovali ho boje medzi dvoma korunovanými kráľmi Uhorska, turecké nájazdy i plienenie Bebekovcov a následkom toho kláštor zanikol. Juraj Bebek začal z hradu Szádvár napádať okolité dediny a nevyhol sa ani obciam patriacich gombaseckému kláštoru. Osudným sa stal útok v roku 1566 (v staršej literatúre sa uvádza rok 1555), keď Juraj Bebek so svojimi vojakmi vtrhol priamo do kláštora, kde zajal a mučil niekoľkých rehoľníkov. Po smrti Juraja v roku 1567 majetky kláštora obsadila cisárska armáda. Hoci pavlíni dostali prísľub navrátenia gombaseckého kláštora a jeho majetkov, nestalo sa tak. Na začiatku 17. storočia majetky pripadli potom rodu Eszterházyovcov a pavlíni sa sem už nikdy nevrátili. Už počas jesene 2011 sa na lokalite uskutočnil menší archeologický výskum, ktorý zachytil pôdorys lode a priniesol viacero zaujímavých nálezov. Archeologický výskum v roku 2018 priniesol odkrytie polygonálneho bastiónu v juhozápadnej časti areálu. Bol odkrytý celý pôdorys kláštorného kostola vrátane nadzemného muriva so zvyškami omietok a fresiek. Po výskume v roku 2018 bol vnútorný priestor lode vysypaný štrkom a v blízkosti postavili aj zvonicu. Presbytérium kláštora sa nezachovalo ani v základovom murive z dôvodu neskorších úprav terénu, ktoré mohli súvisieť s opevnením kláštora v 16. storočí. Archeológom sa však podarilo odkryť celú loď kostola a v hĺbke 1,4 až 2,0 metra dosiahli úroveň pôvodnej dlažby z pálených dlaždíc, pričom časť z nich bola aj zdobená. Kláštorný kostol mal podobu jednoloďovej stavby so zrejme polygonálnym presbytériom. Loď kostola mala dĺžku 16,5 m a šírku 8,85 m so šírkou muriva až 1,40 m. Archeologický výskum zachytil prestavbu v priebehu 15. storočia. Chrám bol zaklenutý rebrovými klenbami, pričom počas výskumu sa podaril objaviť zachovaný svorník jedného poľa klenby lode s maľbou žehnajúcej ruky Pána. Maliarska výzdoba mala byť bohatšia, než v prípade iných pavlínskych kostolov, pričom jedným z dôvodov mala byť aj nevhodnosť miestneho kameňa na kameňosochárske opracovanie. Ešte v 19. storočí bola viditeľná na zachovanom múre kostola fresková výzdoba, z ktorej sa dnes zachovali už len zbytky pigmentov na omietke. Kláštor sa nachádza medzi Rožňavou a Plešivcom v obci Slavec. Z hlavného ťahu odbočíme na cestu č.3009 na smer Gombasek - rekreačný areál a jaskyňa, ponad riečku Slaná. Onedlho odbočíme do úzkej uličky vpravo, kde môžeme zaparkovať. Odtiaľ pokračujeme kúsok pešou chôdzou, až prídeme k zrúcanine Slaveckého kláštora.
Kláštor založil Ladislav Bebek zo Štítnika zrejme krátko pred rokom 1371 pre paulínov, ktorí dostali do majetku aj susedné obce Slavec a Vidovú. Ako zakladateľ kláštora pripadá do úvahy aj Juraj Bebek, na základe nápisu na jeho náhrobku v kostole v Hrhove, že v roku 1371 založil pavlínsky kláštor Pa…
Lokasi
Slavec, Košice Region