Tempat ibadah

Pavlínsky kláštor Gombasek-Podzávoz

1 orang tempatan mengesyorkan

Tip daripada penduduk tempatan

Peter
November 27, 2021
Kláštor založil Ladislav Bebek zo Štítnika zrejme krátko pred rokom 1371 pre paulínov, ktorí dostali do majetku aj susedné obce Slavec a Vidovú. Ako zakladateľ kláštora pripadá do úvahy aj Juraj Bebek, na základe nápisu na jeho náhrobku v kostole v Hrhove, že v roku 1371 založil pavlínsky kláštor Panny Márie, ale nie je známe, či sa jednalo práve o spomínaný kláštor. V tejto dobe sa ešte Gombasek spomínal pod starším názvom Podzávoz (odvodený od vrchu Závoz, ktorý sa spomína už v roku 1243). Kláštor s kostolom stál na dôležitej ceste a v priebehu 15. storočia značne prosperoval. Hoci v 16. storočí bol kláštor opevnený, Gemerom sa šírila reformácia a ohrozovali ho boje medzi dvoma korunovanými kráľmi Uhorska, turecké nájazdy i plienenie Bebekovcov a následkom toho kláštor zanikol. Juraj Bebek začal z hradu Szádvár napádať okolité dediny a nevyhol sa ani obciam patriacich gombaseckému kláštoru. Osudným sa stal útok v roku 1566 (v staršej literatúre sa uvádza rok 1555), keď Juraj Bebek so svojimi vojakmi vtrhol priamo do kláštora, kde zajal a mučil niekoľkých rehoľníkov. Po smrti Juraja v roku 1567 majetky kláštora obsadila cisárska armáda. Hoci pavlíni dostali prísľub navrátenia gombaseckého kláštora a jeho majetkov, nestalo sa tak. Na začiatku 17. storočia majetky pripadli potom rodu Eszterházyovcov a pavlíni sa sem už nikdy nevrátili. Už počas jesene 2011 sa na lokalite uskutočnil menší archeologický výskum, ktorý zachytil pôdorys lode a priniesol viacero zaujímavých nálezov. Archeologický výskum v roku 2018 priniesol odkrytie polygonálneho bastiónu v juhozápadnej časti areálu. Bol odkrytý celý pôdorys kláštorného kostola vrátane nadzemného muriva so zvyškami omietok a fresiek. Po výskume v roku 2018 bol vnútorný priestor lode vysypaný štrkom a v blízkosti postavili aj zvonicu. Presbytérium kláštora sa nezachovalo ani v základovom murive z dôvodu neskorších úprav terénu, ktoré mohli súvisieť s opevnením kláštora v 16. storočí. Archeológom sa však podarilo odkryť celú loď kostola a v hĺbke 1,4 až 2,0 metra dosiahli úroveň pôvodnej dlažby z pálených dlaždíc, pričom časť z nich bola aj zdobená. Kláštorný kostol mal podobu jednoloďovej stavby so zrejme polygonálnym presbytériom. Loď kostola mala dĺžku 16,5 m a šírku 8,85 m so šírkou muriva až 1,40 m. Archeologický výskum zachytil prestavbu v priebehu 15. storočia. Chrám bol zaklenutý rebrovými klenbami, pričom počas výskumu sa podaril objaviť zachovaný svorník jedného poľa klenby lode s maľbou žehnajúcej ruky Pána. Maliarska výzdoba mala byť bohatšia, než v prípade iných pavlínskych kostolov, pričom jedným z dôvodov mala byť aj nevhodnosť miestneho kameňa na kameňosochárske opracovanie. Ešte v 19. storočí bola viditeľná na zachovanom múre kostola fresková výzdoba, z ktorej sa dnes zachovali už len zbytky pigmentov na omietke. Kláštor sa nachádza medzi Rožňavou a Plešivcom v obci Slavec. Z hlavného ťahu odbočíme na cestu č.3009 na smer Gombasek - rekreačný areál a jaskyňa, ponad riečku Slaná. Onedlho odbočíme do úzkej uličky vpravo, kde môžeme zaparkovať. Odtiaľ pokračujeme kúsok pešou chôdzou, až prídeme k zrúcanine Slaveckého kláštora.
Kláštor založil Ladislav Bebek zo Štítnika zrejme krátko pred rokom 1371 pre paulínov, ktorí dostali do majetku aj susedné obce Slavec a Vidovú. Ako zakladateľ kláštora pripadá do úvahy aj Juraj Bebek, na základe nápisu na jeho náhrobku v kostole v Hrhove, že v roku 1371 založil pavlínsky kláštor Pa…
Lokasi
Slavec, Košice Region